Šríla Prabhupáda

Šrí Šrímad Abhaj Čaranáravinda Bhaktivédanta Svámi Prabhupáda prišiel na tento svet 1. septebmra 1896 v Kalkate, v Indii. Jeho otec Gour Móhan De, obchodník s textilom, a matka Rádžní mu dali meno Abhaj Čaran. Podľa bengálskej tradície rodičia pozvali astrológa, aby dieťaťu zostavil horoskop. Astrológova predpoveď bola skutočne pozoruhodná: až dosiahne sedemdesiat rokov, preplaví sa cez oceán a stane sa významným náboženským kazateľom a otvorí 108 chrámov. Gour Móhan bol čistý vaišnava a vychovával svojho syna k vedomiu Krišny. Jeho rodičia boli taktiež vaišnavovia, a tak sa Gour Móhan za celý svoj život nedotkol mäsa, vajec ani kávy alebo čaju.

Svojho duchovného majstra, Šrílu Bhaktisiddhántu Sarasvatího Gosvámiho stretol prvýkrát v Kalkate v roku 1922. Bhaktisiddhánta Sarasvatí, význačný predstaviteľ filozofie oddanosti a zakladateľ šesťdesiatich štyroch védskych ústavov (Gaudija Math), si vzdelaného mladého muža obľúbil a presvedčil ho, aby svoj život zasvätil rozširovaniu védskeho poznania. Šríla Prabhupáda sa stal jeho žiakom a o jedenásť rokov neskôr bol v Allahabáde obradne zasvätený. Už pri ich prvom stretnutí v roku 1922 požiadal Bhaktisiddhánta Sarasvatí Thákur svojho budúceho žiaka Šrílu Prabhupádu, aby šíril védsku múdrosť v angličtine.

V nasledujúcich rokoch napísal Šríla Prabhupáda komentár k Bhagavad-gíte, podporoval Gaudija Math a v roku 1944 začal bez pomoci vydávať anglicky písaný dvojtýždenník ,,Back to Godhead” (Návrat k Bohu). Sám ho editoval, prepisoval rukopisy, obstarával korektúry a dokonca aj osobne predával jednotlivé čísla. Jeho žiaci teraz pokračujú s vydávaním tohto časopisu po celom svete v rôznych jazykoch. V roku 1947 odmenila gaudija-vaišnavská spoločnosť Šrílu Prabhupádu za jeho filozofickú učenosť a oddanosť titulom ,,Bhaktivédanta”.

V roku 1950, vo veku päťdesiatštyri rokov, Šríla Prabhupáda opustil rodinný život a odišiel do ústrania, aby mohol venovať viac času štúdiu a písaniu. Odišiel na posvätné miesto Vrindávana, kde žil za veľmi skromných podmienok v historickom chráme Rádha-Dámodara. Tu niekoľko rokov zasvätil hlbokému štúdiu a písaniu. V roku 1959 vstúpil do stavu sannjása. V chráme Rádha-Dámodara začal pracovať na svojom životnom diele, mnohozväzkovom preklade a výklade osemnásť tisíc veršov Šrímad-Bhágavatamu (Bhágavata Purány).

V roku 1965, po vydaní prvých troch zväzkov Šrímad-Bhágavatamu, odišiel na lodi do New Yorku. Bol prakticky bez peňazí, ale veril v naplnenie posolstva svojho duchovného majstra. Toho dňa, keď pristál v Amerike a uvidel šedivú hmlu nad vrcholkami mrakodrapov, si zapísal do denníka: ,,Môj milý Krišna, som si istý, že keď tento transcendentálny odkaz prenikne do ich srdcí, určite sa rozradostnia a oslobodia sa zo všetkých nepríjemných životných situácií.” Bolo mu šesťdesiatdeväť rokov, bol sám a nemal prakticky žiadne hmotné zázemie. Jeho bohatstvom bolo duchovné poznanie a oddanosť, ktoré mu boli zdrojom nevyčerpateľnej sily a inšpirácie. Harvey Cox, spisovateľ a teológ z harvardskej univerzity, o ňom napísal: ,,Vo veľmi pokročilom veku, kedy väčšina ľudí už iba zaspáva, sa vydal splniť prianie svojho duchovného učiteľa a odišiel na náročnú cestu do Ameriky. Šríla Prabhupáda je samozrejme ďalším z tisícov učiteľov, ale zároveň je výnimočný, je jedným z tisíca, možno jedným z miliónov.”

V roku 1966 Šríla Prabhupáda založil Medzinárodnú spoločnosť pre vedomie Krišnu (International Society for Krishna Consciousness, ISKCON), čo je oficiálny názov Hare Krišna hnutia. V nasledujúcich rokoch sa k nemu pripojili desiatky tisíc následovníkov, založil viac než sto chrámov a ášramov a vydal mnoho kníh. Jeho úspech je zvláštny tým, že dokázal preniesť starovekú indickú duchovnú kultúru do západného sveta dvadsiateho storočia.

V roku 1968 poslal Šríla Prabhupáda tri manželské páry, aby priviezli vedomie Krišnu do Anglicka. Najprv sa o nich starali hinduistické rodiny, ktoré si vážili ich poslanie, ale skoro do podvedomia obyvateľov Londýna prenikli svojim spievaním na Oxford Street. V novinách sa objavovali články: ,,Hare Krišna znie Londýnom” a mahá-mantra si získala popularitu. Člen skupiny The Beatles, George Harrison, ktorý poznal Šrílu Prabhupádu a mahá-mantru už pred príchodom oddaných do Anglicka, zariadil nahrávanie a vydanie LP platne u gramofónovej spoločnosti Apple Records a Hare Krišna mantra sa stala hitom v niekoľkých zemiach.

Keď Šríla Prabhupáda prišiel do Anglicka, prijal ho ako svojho hosťa John Lennon, pretože oddaní len dokončovali práce na londýnskom chráme neďaleko Britského múzea. V novembri 1969 bol chrám slávnostne otvorený – bol to prvý chrám Rádhy a Krišnu v Európe. Hnutie sa rozrastalo. George Harrison daroval Šrílovi Prabhupádovi nádhernú vidiecku usadlosť, ktorá sa teraz nazýva Bhaktivédanta Manor a je hlavným strediskom Hare Krišna hnutia v Anglicku. Mnoho nových oddaných Krišnu sa začalo objavovať vo všetkých svetových veľkomestách. Začali verejne spievať Hare Krišna mahá-mantru a rozširovať Prabhupádove knihy. Začali poriadať festivaly, prednášky a rozdávať milióny porcií lahodného jedla obetovaného Krišnovi (,,prasádam”).

ISKCON tak iste ovplyvnil životy stoviek tisíc ľudí. A. L. Basham, jeden z predných odborníkov v oblasti indických dejín a kultúry, napísal: ,,Hare Krišna hnutie vyrástlo takmer z ničoho behom necelých dvadsiatich rokov a je teraz známe na celom Západe. To je dôležitá udalosť v dejinách západného sveta.” Aj napriek pokorčilému veku usporiadal Šríla Prabhupáda mnoho kazateľských ciest, ktoré ho zaviedli do šiestich svetadielov, a behom dvanástich rokov štrnásťkrát obišiel zemeguľu. Navzdory namáhavému programu nikdy neprestal písať. Jeho spisy tvoria celú knihovňu védskej filozofie, náboženstva, literatúry a kultúry.

Šríla Prabhupáda inšpiroval svojich žiakov, aby zakladali poľnohospodárske farmy po celom svete a vytvárali spoločenstvo podľa védskych zásad. Tiež si prial zaviesť do škôl védsky systém základného a stredného vzdelania a v roku 1978 už bolo založených viac než desať takýchto škôl v rôznych častiach sveta. Šríla Prabhupáda dal tiež podnet k výstavbe rozsiahleho medzinárodného strediska v Šrídhám Majápure v západnom Bengálsku v Indii, kde je plánovaná výstavba mesta založeného na védskych duchovných hodnotách. Podobnými projektami sú Medzinárodný dom pre hostí a Krišna-Balaráma Mandir vo Vrindávane. Sú to dôležité strediská, kde ľudia z celého sveta môžu vyťažiť bezprostredné poznatky o vaišnavskej kultúre.

Najvýznamnejším prínosom Šrílu Prabhupádu sú však jeho knihy. Ich vierohodnosť, hĺbka a jasnosť je vysoko oceňovaná akademickými kruhmi a na mnohých stredných a vysokých školách sú používané ako učebnice. Garry Gelade, profesor na Filozofickej fakulte Univerzity v Oxforde, o nich napísal: ,,Týchto kníh si ľudia musia vážiť. Zapôsobia na každého, kto ich bude čítať s otvorenou mysľou, bez ohľadu na jeho vieru či filozofické zameranie.” Dr. Larry Shinn, dekan Fakulty vied a umenia na Bucknellovej univerzite, napísal: ,,Prabhupádova osobná zbožnosť mu dáva skutočnú autoritu. Šríla Prabhupáda uchvacoval dokonalou znalosťou písiem a neobvyklou hĺbkou realizácie. Dal nám výnimočný príklad, pretože skutočne žil tým, čo učil.” Jeho knihy už boli preložené do viac než päťdesiatich jazykov. V roku 1972 bolo pre vydávanie diel Šrílu Prabhupádu založené nakladateľstvo The Bhaktivedanta Book Trust (BBT), ktoré je dnes najväčším nakladateľstvom kníh z oblastí indického náboženstva a filozofie.

Až do svojho odchodu z tohto hmotného sveta (14.11.1977) Šríla Prabhupáda osobne dohliadal na rast spoločnosti, ktorá sa rozvinula v celosvetové hnutie, s viac než sto ášramami, školami, chrámamy, vedeckými ústavmi a poľnohospodárskymi usadlosťami. V češtine tiež vyšla biografia Šrílu Prabhupádu pod názvom ,,Prabhupáda”, ktorú napísal jeden z jeho najbližších žiakov, Satsvarúpa dás Goswámi.